Dritta Neumann

Stará pani s bielymi vlasmi ukrytá za záclonou... Opustené železničné stanice so zabudnutými smutnými výpravcami... Vodiči čakajúci, kým vlak prefrčí, zodvihnú sa závory a každý z nich pôjde svojou vlastnou cestou na štyroch kolesách. Rovnako ako každý z nich, sediac za volantom, má svoj vlastný životný príbeh. Pozerám na oblohu- na stopy ostávajúce po lietadlách. Niektoré sa rýchlo rozplynú, no iné ostávajú ešte dlho na oblohe, možno aj vtedy, keď lietadlo dávno doletelo do cieľa. Rovnaké je to aj s ľuďmi v našom živote- niektorí ním preletia a neostane po nich ani stopa, iní zase zanechajú v srdci zárez ešte veľa rokov... Pozdĺž trate a diaľnice, na zelených lúkach, pasie sa nerušene množstvo zajacov a sŕn. Slnko zapadá a odráža sa v steblách čerstvej trávy. Čím viac vlak uháňa na sever, tým vyššie sú aj kopce... Je mnoho krásnych miest, stačilo by na malú chvíľu zastaviť vlak, pobudnúť a pobrať sa ďalej... Myslím na slovenský folklór, na časy chudobných roľníkov, želiarov a gazdov...Dnes má každý svoje záhradky, záhrady a dvory, farebné políčka s ovocnými stromami rýchlo sa mihajúce za oknom... V okolí Pezinka voňajú vinohrady a na Považí mi škrípe cukor medzi zubami... Pri Trenčíne si spomeniem na všetky ročníky festivalovej Pohody, ktoré som tam strávila a vedľa v kupé mi opití spievajúci východniari pripomínajú domov... Popri trati, medzi lánmi obilia, ťahá sa poľná cestička a ja si predstavujem, ako po nej v lete len tak naboso kráčam... Sušené kukurice visiace na priedomí domov, hrajúci sa psi. Malé či veľké dediny, každá má futbalové ihrisko, na ktorom sa hŕstky chlapcov naháňajú za loptou..je piatok, netreba sa učiť... Žilina je vraj železničný uzol, no ja vidím len samé rovné koľaje strácajúce sa do diaľky... V Poprade sa najlepšie kúpe a najvyššie lezie. Tatry sú ešte stále biele a pri každej ceste iné, teším sa však na to, ako v lete a s kyslíkovým dlhom opäť zdolám Rysy... Nakukujem potajomky do záhrad, na dvory a čerpám inšpiráciu a nápady. Polovicu mojej cesty ma sprevádza Váh a všetky jeho podoby. Sedím v kupé úplne sama, mám čas vyložiť si nohy a sledovať všetko, čo sa deje za oknom. Slnko klesá rýchlo za vysoké kopce a cesta ubieha počítaním telegrafných stĺpov a striedaním pesničiek v mojom prehrávači. Domčeky na úbočí kopcov, či roztrúsené na lazoch, malebné dedinky s kostolíkmi, políčka a rozbité cesty, zelené lúky a modrá obloha, pasúce sa ovce a kravy, mestá a autá, železničné staničky a stanice....aj taká je cesta vlakom.